Sme rímskokatolícka
rehoľná spoločnosť, ktorej poslaním je
hlásať tajomstvo
Eucharistie
Teraz aj trošku
bližšie:
Kongregácia kňazov Najsvätejšej Sviatosti – ľudovo Eucharistiáni-
je rímskokatolícka rehoľná spoločnosť pápežského práva. (Generálny
superior spoločnosti
podlieha teda priamo svätému otcovi v Ríme, ktorý je najvyšším
predstaveným každému rehoľníkovi).
Ako z názvu
nášho rehoľného spoločenstva vyplýva, najdôležitejšie –
prvé miesto v živote každého rehoľníka zaujíma
Eucharistia. Denne strávime minimálne hodinu adoráciou
pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou a stretávame sa tak
s Ježišom. Na kolenách hľadáme silu a inšpiráciu
pre apoštolát, ktorý je – a má byť - zameraný predovšetkým
na vedenie duší kresťanov k Ježišovi Kristovi v Eucharistii
v zmysle evanjeliového: „Kto
je moje telo a pije moju krv, prebýva vo mne a ja v ňom.“
(J 6,56) a „Kto je tento
chlieb, bude žiť naveky“ (J 6,58).
Do rodiny Najsvätejšej
Sviatosti, ktorú založil apoštol Eucharistie sv. Peter Julian
Eymard patria:
-
mužský rád - Kongregácia
kňazov Najsvätejšej Sviatosti – ktorá si naviac
(ako špeciálnu úlohu) vzala na starosť výchovu miništrantov
a chlapcov
-
ženský rád – Služobnice
Najsvätejšej Sviatosti – tieto sestry žijú
spoločne v rehoľných domoch, starajú sa najmä o dievčatá
-
sekulárny inštitút – „Servitium
Christi“ – združuje slobodné ženy. Žijú zasväteným
životom, majú naďalej svoje civilné zamestnanie, denne sa zúčastňujú
na svätej omši, minimálne hodinu adorujú a takto
posilnené roznášajú Kristovo svetlo tam, kam sa kňazi
nedostanú - na svoje pracoviská a do okolia svojich domovov.
-
laická
kongregácia – spoločenstvo laikov – mužov i žien,
ktorí sú v spojení s Eucharistiánmi a vytvárajú
spolu tzv. tretí rád. Členovia tohto spoločenstva žijú naďalej
vo svojich rodinách, sú viazaní sľubom byť s Pánom
spojení v adorácii minimálne jednu hodinu týždenne,
kde hľadajú inšpiráciu a silu k apoštolátu a rodinnému
životu. Raz mesačne
sa pod vedením kňaza stretávajú na spoločnej svätej omši.
-
eucharistický
hnutí – je najpočetnejšie združenie kresťanov.
Ich spojenie s kongregáciou je podstatne voľnejšie ako
v prípade laickej kongregácie. Členovia krúžkov
takisto žijú vo svojich domácnostiach, k ich „záväzkom“
patrí minimálne jedna hodina adorácie mesačne. Spoločné
duchovné formácie a pomocné texty vychádzajú v malom
časopise, ktorý umožňuje rozšírenie krúžkov aj za
hranice osobného dosahu Eucharistiánov. Pomáhajú tak laikom
k prehlbovaniu osobného vzťahu k viere.
Členovia
tejto veľkej rodiny Eucharistiánov si navzájom pomáhajú a sprevádzajú
sa modlitbami v živote i vo smrti.
Ak Ti takáto rodina chýba a chceš patriť k nám, ...
ak túžiš zasvätiť svoj život eucharistickému Ježišovi,
alebo posilniť svoj laický život vo viere, ... alebo chceš trebárs
len vedieť viac, ... ak máš otázky, .... neboj sa a napíš (a nezabudni na spiatočnú adresu).
V našom
povolaní, okrem eucharistického apoštolátu, zaujíma pevné
miesto aj služba ostatným kňazom. Vzťah k diecéznemu kňažstvu
rastie s našou kongregáciou už od počiatku jej vzniku. Snáď
začal už priateľstvom dvoch veľkých svätcov 19. storočia –
nášho zakladateľa sv. Petra Juliána Eymarda s patrónom farárov
sv. Jánom Mária Vianneym (o ich priateľstve si budete môcť na
našej stránke onedlho prečítať krátku „štúdiu“). Priateľstvo
s kňazmi pretrvávalo po celý život nášho zakladateľa,
ktorý kňazov navštevoval, posluhoval im organizovaním exercícií,
pomáhal tým, ktorí mali ťažkosti, a tých, ktorí pod
bremenom svojich ťažkostí zutekali z kňazskej služby,
pomalými krokmi viedol späť.
Náš
zakladateľ, sv. Peter Julian Eymard, ktorý zakotvil úlohu pomáhať
kňazom do pravidiel rehoľného spoločenstva, raz povedal: „ Pre
kňaza by som urobil všetko na svete.“
Práve dokonalé osvojenie si tohto posvätného poslania vyúsťuje
v súčasnej dobe do procesu blahorečenia jedného z našich
generálnych predstavených – P. Ľudovíta
Longariho SSS.
Vedľa
veľkej viery a úcty k Eucharistii je teda aj vydanie
sa pre kňazov silným putom tých, ktorí eucharistický ideál
doviedli k heroickej svätosti až na piedestál „eucharistiánskeho
neba“.
U Eucharistiánov
sa od každého rehoľníka vyžaduje primeraná samostatnosť, aby
si tak v spoločnosti každý sám našiel svoje miesto, na aké
sa cíti byť povolaný
-
niekto rád navštevuje chorých, iný sa
zase rád venuje deťom,
mládeži, ďalší rodinám
-
niekto má dar pre formáciu laických
pomocníkov – katechétov, akolytov, miništrantov a tých,
ktorí nám pomáhajú pripravovať katechumenov a mládež
k birmovaniu
-
niekto sa rád venuje jednotlivcom, či už
formou spovedí alebo v duchovných rozhovoroch
-
iný zase radšej ostáva ako brat a stará
sa o dom, kostol, či trebárs o kuchyňu, záhradu a podobne.
Všetkých však spája adorácia a spoločná modlitba. Na
spoločných pravidelných stretnutiach si potom vymieňame postrehy
a skúsenosti z apoštolátu. Zadeľujeme si úlohy a chystáme
sa na ďalší týždeň. Keďže apoštolát väčšinou rozptýli
otcov po celej farnosti, schádzame sa okrem spoločnej modlitby
breviára a spoločenstva pri stole ešte aspoň jedenkrát v týždni
pri spoločnej rekreácii.
|