Kto sme?

Sme rímskokatolícka rehoľná spoločnosť,
ktorej poslaním je hlásať 
tajomstvo Eucharistie

Teraz aj trošku bližšie:

     Kongregácia kňazov Najsvätejšej Sviatosti – ľudovo Eucharistiáni- je rímskokatolícka rehoľná spoločnosť pápežského práva. (Generálny superior spoločnosti podlieha teda priamo svätému otcovi v Ríme, ktorý je najvyšším predstaveným každému rehoľníkovi).

     Ako z názvu nášho rehoľného spoločenstva vyplýva, najdôležitejšie – prvé miesto v živote každého rehoľníka zaujíma Eucharistia. Denne strávime minimálne hodinu  adoráciou pred vystavenou Najsvätejšou sviatosťou a stretávame sa tak s Ježišom. Na kolenách hľadáme silu a inšpiráciu pre apoštolát, ktorý je – a má byť - zameraný predovšetkým na vedenie duší kresťanov k Ježišovi Kristovi v Eucharistii v zmysle evanjeliového: „Kto je moje telo a pije moju krv, prebýva vo mne a ja v ňom.“ (J 6,56) a „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky“ (J 6,58).

Do rodiny Najsvätejšej Sviatosti, ktorú založil apoštol Eucharistie sv. Peter Julian Eymard patria:

• mužský rád - Kongregácia kňazov Najsvätejšej Sviatosti – ktorá si naviac (ako špeciálnu úlohu) vzala na starosť výchovu miništrantov a chlapcov

• ženský rád – Služobnice Najsvätejšej Sviatosti – tieto sestry žijú spoločne v rehoľných domoch, starajú sa najmä o dievčatá

• sekulárny inštitút – „Servitium Christi“ – združuje slobodné ženy. Žijú zasväteným životom, majú naďalej svoje civilné zamestnanie, denne sa zúčastňujú na svätej omši, minimálne hodinu adorujú a takto posilnené roznášajú Kristovo svetlo tam, kam sa kňazi nedostanú  - na svoje pracoviská a do okolia svojich domovov.

•  laická kongregácia – spoločenstvo laikov – mužov i žien, ktorí sú v spojení s Eucharistiánmi a vytvárajú spolu tzv. tretí rád. Členovia tohto spoločenstva žijú naďalej vo svojich rodinách, sú viazaní sľubom byť s Pánom spojení v adorácii minimálne jednu hodinu týždenne, kde hľadajú inšpiráciu a silu k apoštolátu a rodinnému životu.  Raz mesačne sa pod vedením kňaza stretávajú na spoločnej svätej omši.

•  eucharistický hnutí – je najpočetnejšie združenie kresťanov. Ich spojenie s kongregáciou je podstatne voľnejšie ako v prípade laickej kongregácie. Členovia krúžkov takisto žijú vo svojich domácnostiach, k ich „záväzkom“ patrí minimálne jedna hodina adorácie mesačne. Spoločné duchovné formácie a pomocné texty vychádzajú v malom časopise, ktorý umožňuje rozšírenie krúžkov aj za hranice osobného dosahu Eucharistiánov. Pomáhajú tak laikom k prehlbovaniu osobného vzťahu k viere.

    Členovia tejto veľkej rodiny Eucharistiánov si navzájom pomáhajú a sprevádzajú sa modlitbami v živote i vo smrti.

    Ak Ti takáto rodina chýba a chceš patriť k nám, ... ak túžiš zasvätiť svoj život eucharistickému Ježišovi, alebo posilniť svoj laický život vo viere, ... alebo chceš trebárs len vedieť viac, ... ak máš otázky, .... neboj sa a napíš  (a nezabudni na spiatočnú adresu).

    V našom povolaní, okrem eucharistického apoštolátu, zaujíma pevné miesto aj služba ostatným kňazom. Vzťah k diecéznemu kňažstvu rastie s našou kongregáciou už od počiatku jej vzniku. Snáď začal už priateľstvom dvoch veľkých svätcov 19. storočia – nášho zakladateľa sv. Petra Juliána Eymarda s patrónom farárov sv. Jánom Mária Vianneym (o ich priateľstve si budete môcť na našej stránke onedlho prečítať krátku „štúdiu“). Priateľstvo s kňazmi pretrvávalo po celý život nášho zakladateľa, ktorý kňazov navštevoval, posluhoval im organizovaním exercícií, pomáhal tým, ktorí mali ťažkosti, a tých, ktorí pod bremenom svojich ťažkostí zutekali z kňazskej služby, pomalými krokmi viedol späť.

     Náš zakladateľ, sv. Peter Julian Eymard, ktorý zakotvil úlohu pomáhať kňazom do pravidiel rehoľného spoločenstva, raz povedal: „ Pre kňaza by som urobil všetko na svete.“  Práve dokonalé osvojenie si tohto posvätného poslania vyúsťuje v súčasnej dobe do procesu blahorečenia jedného z našich generálnych predstavených – P. Ľudovíta Longariho SSS.

     Vedľa veľkej viery a úcty k Eucharistii je teda aj vydanie sa pre kňazov silným putom tých, ktorí eucharistický ideál doviedli k heroickej svätosti až na piedestál „eucharistiánskeho neba“.

     U Eucharistiánov sa od každého rehoľníka vyžaduje primeraná samostatnosť, aby si tak v spoločnosti každý sám našiel svoje miesto, na aké sa cíti byť povolaný

• niekto rád navštevuje chorých, iný sa zase rád  venuje deťom, mládeži, ďalší rodinám

• niekto má dar pre formáciu laických pomocníkov – katechétov, akolytov, miništrantov a tých, ktorí nám pomáhajú pripravovať katechumenov a mládež k birmovaniu

• niekto sa rád venuje jednotlivcom, či už formou spovedí alebo v duchovných rozhovoroch

• iný zase radšej ostáva ako brat a stará sa o dom, kostol, či trebárs o kuchyňu, záhradu a podobne.

     Všetkých však spája adorácia a spoločná modlitba. Na spoločných pravidelných stretnutiach si potom vymieňame postrehy a skúsenosti z apoštolátu. Zadeľujeme si úlohy a chystáme sa na ďalší týždeň. Keďže apoštolát väčšinou rozptýli otcov po celej farnosti, schádzame sa okrem spoločnej modlitby breviára a spoločenstva pri stole ešte aspoň jedenkrát v týždni pri spoločnej rekreácii.